Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae

WEBEROVÁ, Veronika. 2019. Význam mimoškolskej činnosti vo výtvarnom odbore na osobnostný rozvoj žiaka. In Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae. Ružomberok: Verbum. 4/2019. roč XVIII. s. 67-75. ISSN 1336-2232

 

Význam mimoškolskej činnosti vo výtvarnom odbore na osobnostný rozvoj žiaka


The importance of extacurricular activieties in the art lessons on personality development of a pupil

Veronika Weberová

Abstrakt: Výtvarný odbor v ZUŠ, najmä na prvom stupni, má význam pri osobnostnom rozvoji žiakov, ako aj rozvoja ich tvorivosti, emocionalizácie a kritického myslenia. Všetky tieto oblasti sa rozvíjajú nielen samotnou tvorbou, ale obsahom hodín a vplyvom učiteľa. Učiteľ môže a nemusí vyťažiť maximum z potenciálu, ktorý mu dĺžka a obsah takýchto hodín ponúka. Dôležitý je nielen obsah výtvarných hodín, ale hlavne osobnosť učiteľa, jeho komunikačné zručnosti a sociálno-psychologická obratnosť.

Kľúčové slová: osobnostný rozvoj, emocionalizácia, výtvarný odbor, komunikácia, osobnosť učiteľa, interakcia

Abstract: The art department at ZUŠ, especially at the first level of school, has a significance in pupils' personal development, as well as the development of their creativity, emotionalization and critical thinking. All these areas are developed not only by the creation but by the content of the hours and the influence of the teacher. The teacher can to make the most of the potential the length and content of such lessons offer. I tis particularly important the personality of the teacher, his communication skills and the socio-psychological skills.

Key words: personality development, emotionalization, art department, communication, teacher personality, interaction.

1. Práca v Základnej umeleckej škole pre učiteľa
Základná umelecká škola (ďalej len ZUŠ) je inštitúcia venujúca sa extrakurikulárnym aktivitám žiakov prevažne na základnej škole. V súčasnosti väčšina ZUŠ je súkromná a má elokované pracoviská priamo na základných školách, takže žiakov si učiteľ vyzdvihuje v družine a nechodia sami, len výnimočne ich vodia rodičia (prevažne ak deti nechodia do družiny, prípadne na druhom stupni, deti chodia samé z domu). ZUŠ má osnovy a na konci roka deti dostávajú vysvedčenie. V rámci výtvarnej, hodiny prebiehajú raz do týždňa a trvajú tri vyučovacie hodiny (reálne 2hodiny, 15minút) – ako je stanovené ministerstvom a väčšina ZUŠ funguje v takto nastavenom režime.
Takýto rozsah hodín priamo v školskom prostredí ponúka veľký potenciál pre prácu so žiakmi a dáva aj väčší priestor na komunikáciu ako v rámci krátkych 45 minútových hodín. Učiteľka/učiteľ má pomerne veľkú slobodu čo, v akom rozsahu bude s deťmi robiť a hodiny môže priamo prispôsobovať individuálnym potrebám každej skupiny. Skupiny sú väčšinou (aspoň oficiálne) roztriedené podľa ročníkov (ročníkov podľa výtvarnej, nemusia byť totožné s ročníkmi v škole). V skutočnosti sú skupiny výrazne rozmanité, pretože triedy sa napĺňajú aj podľa iných krúžkov detí, niekedy aj v rámci tej istej ZUŠ a samozrejme deti chcú chodiť s rovesníkmi (aj keď sú napríklad na výtvarnej prváci, chcú chodiť so spolužiakmi tretiakmi). Do akej miery sú triedy rozmanité záleží väčšinou od samotného pedagóga a od množstva prihlásených detí (zaplnenia jednotlivých skupín).
Práca v ZUŠ tak prináša veľkú rozmanitosť „tried", dlhší čas so žiakmi, voľnejšie prostredie, priestor pre kreativitu, otvorenú komunikáciu a výraznejší priestor na budovanie vzťahu so žiakmi, priestor na zažívanie úspechu. To samozrejme kladie aj nároky na učiteľa, ktorý môže a nemusí využiť potenciál mimoškolského priestoru na budovanie vzťahu so žiakmi. Interakcia medzi učiteľom a žiakom má potenciál sa rozvíjať.

1.1 V škole bez školy
Deti na prvom stupni ZŠ trávia v škole väčšinu svojho času. Niektoré sú v škole od siedmej hodiny rána, výnimočne aj do siedmej hodiny večer. Väčšinou však aspoň do piatej. Je potrebné si uvedomiť, že celý čas je určovaný pravidlami a kontrolovaný učiteľkami/učiteľmi a vychovávateľkami/vychovávateľmi. Väčšina introvertnejších detí je neustále v prostredí plnom ruchu a ďalších detí. Priestor na vlastnú činnosť alebo „ničnerobenie", či „pobyt osamote" sú v podstate minimalizované na minimum ak sú vôbec prítomné. To prináša veľký priestor na konflikty, a samozrejme v prechode do pubescencie aj väčší nárast menej akceptovateľného správania. Mnoho detí má viac ako jeden krúžok a síce si ich často volia sami, ich voľný čas v skutočnosti vôbec voľný nie je. Na rozdiel od jazykov, či športových aktivít má výtvarná jediná značný priestor na komunikáciu so žiakom. Aj keď učebne výtvarnej sú často bežné triedy (aj keď niektoré školy majú aj kapacitu na výtvarné miestnosti – to je ten lepší prípad), je to stále školský priestor. Napriek tomu by tento školský priestor mal poskytnúť otvorenejší priestor pre deti (žiakov). „Práve kvalita vzťahu medzi učiteľom a žiakom je pre vyučovanie kľúčová – vzťah medzi učiteľom a žiakom je v skutočnosti významnejší než to, čo učiteľ vyučuje, ako to vyučuje , či koho to vyučuje. " Vytvoriť takýto vzťah ako aj tvorivé prostredie je možné aj s pomocou žiakov. Nie je potrebné skúšať komunikačné triky , občas je potrebné sa učiť od žiakov a počúvať ich predstavy o samotnom procese hodín. Nájdením kompromisu je možné nakoniec dokázať zefektívniť výučbu pre obe strany.

1.2 Atmosféra bez strachu
Škola by mala byť miestom bez strachu, ale väčšinou samotné hodnotenie je pre mnohých žiakov stresujúce a čím sú vo vyššom ročníku, tým väčší tlak na úspech pociťujú. Atmosféra bez strachu je dôležitá nielen v extrakurikulárnych aktivitách, ale práve pri nich je nevyhnutná. Deti, ktoré trávia v škole väčšinu svojho času potrebujú aj priestor na vlastné vyjadrenie, miesto bez strachu z vyjadrenia názoru, miesto kde môžu preberať svoje školské, aj mimoškolské starosti a problémy. Výtvarný odbor okrem výtvarných zručností, vedie k rozvoju tvorivosti (typy výtvarných úloh sú často „problémové" a žiak musí hľadať spôsob ich uchopenia a následného vyjadrenia), emocionalizácie (spoločné práce, komunikácia, dialógy, empatia), priestor na sebareflexiu (nielen žiakov, ale aj učiteľky). „Druhým ľuďom môžem porozumieť len do tej miery, do akej rozumiem sám sebe." Práve viaceré výtvarné aktivity prinášajú možnosť učiteľovi spoznávať svojich žiakov, ale aj žiakom, spoznávať samých seba, klásť si otázky a reflektovať svoje pocity a myšlienky prostredníctvom výtvarnej tvorby. Sebauvedomenie je „základným kameňom emočnej inteligencie: dáva nám schopnosť zbaviť sa zlej nálady." Taktiež rozumieť svojim pocitom a učiť sa adekvátne reagovať, úmerne situácii.

 

2. Osobnosť učiteľa pracujúceho s oblasti mimoškolskej činnosti zameranej na výtvarnú tvorbu
Popisy osobnosti učiteľa sú zoznamom vlastností akéhosi „super" človeka. V skutočnosti sú nároky na učiteľa pomerne vysoké a obzvlášť na jeho komunikačné zručnosti. Učiteľ komunikuje vo veľkom množstve rozmanitých prostredí, s veľmi rozmanitými skupinami, rôznymi „jazykmi". Komunikuje s vedením školy, s kolegami, s rodičmi, s deťmi a všetky tieto vzťahy sa ešte členia na osobnosti, s ktorými komunikuje a pracuje priamo a tými, s ktorými sa stretáva v prostredí školy. Vo všetkých týchto vzťahoch nielen je potrebné jednať vždy iným špecifickým spôsobom, ale v každej interakcii je posudzovaný a hodnotený (či už vedením, kolegami, žiakmi a aj rodičmi). Všetci majú očakávania a žiadny učiteľ ich nie je schopný úplne naplniť. Jeho sebauvedomenie a schopnosť spracovať všetky druhy vzájomných interakcii je spôsob ako sa môže vyhýbať frustrácii.
Učiteľ, ktorý vyučuje výtvarnú tvorbu v mimoškolskom čase má výhodu, pretože nie je obmedzený tým, čo dieťa musí naučiť každú hodinu a teda sa okrem výtvarných zručností môže zamerať aj na emocionálne, kritické, sociálne a komunikačné zručnosti žiakov. „Výtvarná výchova kultivuje estetické cítenie, rozvíja zmyslové vnímanie a rozumové myslenie, tvorivé schopnosti, poskytuje kultúrne návyky a pracovné zručnosti."
Jedným so základných cieľov je vytvorenie tvorivého prostredia a priateľskej atmosféry kde deti nájdu útočisko prípadne aj mimo výtvarných hodín.

2.1 Interakcia medzi učiteľom a žiakmi
Budovanie vzťahu s deťmi na hodinách výtvarnej výchovy je ovplyvnené vytvorenou atmosférou a vzťahmi, ktoré deti majú v školskom prostredí voči autoritám. Všetky vzťahy sa budujú postupne a je potrebné si uvedomiť, že učiteľ/učiteľka, ktorá s deťmi pracuje dlho si môže dovoliť aj sarkazmus, ale ten je absolútne nevhodný pokiaľ s deťmi nemá otvorenú komunikácia a vzťah plný vzájomného rešpektu. „Pokiaľ sa vzťah nachádza v bezproblémovej oblasti. Môžete k žiakom vysielať všetky druhy komunikačných oznámení." To je možné ak sú potreby oboch strán naplnené a vtedy je aj humor, sarkazmus, prirovnania, varovania ai. prijímané a akceptovateľné v medziach vzájomnej interakcie.
Vybudovanie vzťahu vzájomného rešpektu má viacero časti. V prvom rade je potrebné, aby bol učiteľ vo svojej komunikácii úprimný, akceptoval svojich žiakov takých akí sú a počúval ich. „Ticho – pasívne počúvanie – je mocné neverbálna informácia, ktorá môže dať žiakovi pocítiť, že je skutočne prijímaný a povzbudiť ho k tomu, aby s vami zdielaľ viac."
Väčšina problémov v triede sa dá vyriešiť priamo so žiakmi. Žiaci často nepotrebujú ponúknuť riešenia problémov, niekedy sa potrebujú len podeliť o problém a mať príležitosť robiť chyby. Žiaci, tak ako aj učitelia robia chyby. Chyby sú súčasťou procesu učenia sa, je absurdné očakávať bezchybnosť bez skúsenosti a poznania.

Chyby sú súčasťou procesu učenia, robia ich deti, aj učitelia a keď sa vzájomne počúvajú a rozprávajú sa o veciach, ktoré sa im nepodaria, obe strany budujú vzťah bez strachu. Následne taký vzťah motivuje učiteľa zlepšovať sa vo svojej práci a žiakov zlepšovať sa vo svojich výsledkoch. Takýto vzťah plný vzájomného rešpektu a otvorenej komunikácie sa buduje dlhý čas, ale pomáha napĺňať výchovno-vzdelávacie ciele a prispievať k osobnostnému rozvoju žiakov, ako aj učiteľov.

2.2.1 Pravidlá vzájomného rešpektu
Keď už učiteľ má so žiakmi vybudovaný vzťah bez strachu a so vzájomným rešpektom je celý proces výučby oslobodený od vzájomných manipulácii v snahe dosiahnuť cieľ (či už u učiteľa výchovno-vzdelávací cieľ, alebo u žiaka oslobodenie od autority). Výtvarná tvorba v mimoškolskom čase dovoľuje otvorenejšiu atmosféru, pri tvorbe nemusí byť úplne ticho, deti sa môžu voľnejšie pohybovať po triede (ísť si po materiál apod.), téma konverzácie sa nemusí striktne držať samotného zadania. To ponúka väčší priestor na komunikáciu so žiakmi. Samotná tvorba tiež disponuje širokým diapazónom tém, ktoré nám pomôžu spoznať žiakov. Aj komunikácia založená na otvorenosti a humanistických princípov predpokladá pripravenosť učiteľa na udržanie rovnováhy v interakcii so žiakmi. Veľký dôraz by mal klásť najmä na sebareflexiu. Ak nastane konfliktná situácia, je potrebné sa zamyslieť, či nie je nutné zmeniť svoj vlastný prístup.
Úspech výchovno-vzdelávacieho procesu závisí najmä od učiteľa a práve ten by si zaslúžil viac pozornosti, nielen z pohľadu nárokov na jeho zručnosti v rôznych oblastiach a neustále vzdelávanie, ale aj na priestor pre jeho psychickú regeneráciu a vhodné pracovné prostredie.

Pravidlá vzájomného rešpektu:
• Jednám na rovinu, očakávam to isté
• Priznám si chybu, očakávam to isté
• Všetci robíme chyby
• Ak niečo potrebujem alebo chcem zmeniť, povieme si to
• Ak niečo nejde, vysvetlíme si prečo (možno zistíme, že to ide)
• Autorita získavaná na odbornosti
• Prečo žiak má vykonať to čo po ňom chceme
• Nie je nutné klamať
• Priestor kam žiak môže ísť keď potrebuje ticho
• Nekričíme, pozornosť sa dá získať aj zatlieskaním
• Problémy riešime najskôr medzi sebou (s rodičmi len keď to nevieme vyriešiť v triede)
• Žiaci majú právo niektoré veci si riešiť sami medzi sebou
• Deti zažívajú úspech
• Väčšina vecí sa dá napraviť
• Priznáme sa keď niečo urobíme, čo sme nemali a spolu hľadáme ako to vyriešiť (tresty riešime spoločne)
• Každý má právo nemať náladu na prácu
• Učiteľ je súčasťou triedy
• Pýtame sa ak nerozumieme
• Nepodceňujeme sa vzájomne
• Učíme sa preto, že to nevieme, nehanbím sa za to, že niečo neviem.

Mnohé z bodov hore pôsobia samozrejme, ale žiaci reflektujú mnohé problémy: učitelia nepočúvajú, nezaujíma ich, že nerozumeli, považujú ich za hlúpych, za drobné previnenia sú poznámky, v škole vládnu stereotypy, pri chybách cítia zlyhanie, konflikty chcú riešiť autority, fixovanie sa na dobré výsledky (nie je dôležité či porozumeli), neúprimnosť, pravidlá bez vysvetlenia. Žiaci vnímajú mnohých učiteľov a vychovávateľov ako nevyhnutné „zlo" na prežitie školskej dochádzky a veľmi citlivo reagujú už aj na drobné zmeny v interakcii s učiteľom. Školstvo sa mení pomaly a neefektívne, ale učitelia samotní môžu vo svojom prístupe k žiakom ovplyvniť mnohé vo vzťahoch v triede a v atmosfére hodín.
Znie to jednoducho, ale učiteľ by mal mať rád svoju prácu a žiakov, ktorých učí (bez výnimky). Na to občas potrebuje vymaniť sa z vlastných, či školských stereotypov. V skutočnosti by každý učiteľ po piatych rokoch aktívnej praxe mal mať rok mimo-školského procesu, ktorý by strávil aktivitami na vlastný rozvoj a oddych. To by prospelo k zníženiu únavy a obmedzilo stagnáciu, stratu entuziazmu a stratu nadšenia z práce.

3. Význam výtvarnej tvorby v medziach extrakurikulárnych aktivít žiakov
Výtvarná vo voľnom čase žiakov má veľký význam pre ich rozvoj, rôzne výtvarné zadania deti učia trpezlivosti (je potrebné počkať na ďalšiu fázu tvorby), zmierenie s neúspechom (ak napríklad „exploduje" alebo sa rozpadne keramické dielo), kritické myslenie (riešenie problémových úloh v medziach tvorby), tvorivého myslenia (hľadanie spôsobov na vyjadrenie zámerov v tvorbe ai.), emocionalizácie (témy zamerané na sebareflexiu a empatiu). Niektoré zadania môžu pomôcť aj s objasnením matematiky, fyziky, dejín, či literatúry. Deti sa zároveň učia vážiť si práce a remesla keď zisťujú, že aj jednoduché techniky ich stoja veľa námahy a času.
Mnohé výtvarné zadania, najmä ak ideme podľa osnov rozvíjajú najme výtvarné zručností detí a ostatné sú skôr akosi pridanou hodnotou tvorivej a priateľskej atmosféry na hodinách. Cieleným pôsobením učiteľa a jeho vedomím využívaním zadaní na všestranný rozvoj žiaka je možné prispieť k celostnému rozvoju osobností s dôverou vo svoje reálne schopnosti. „Ľudia s dôverou vo vlastné nadanie sa ľahšie v spamätávajú z neúspechov."
Kladieme tak dôraz na ich pobyt v škole aj mimo hodín výtvarnej. Rozdiel je badať najmä pri nových žiakoch, ktorí sa v ktoromkoľvek ročníku učia nielen v dôveru vo vlastné schopnosti, ale aj spolupráci v otvorenej skupine a trpezlivosti, ktorej absenciu u nových žiakov vnímame veľmi výrazne.
„deti treba pripraviť tak, aby vedeli tvorivo riešiť problémy, ktoré nastoľuje život v stupňujúcej sa dynamike premien spoločnosti. Skutočnosť, že proces edukácie je procesom kreatívnym, je vo výtvarnej výchove umocnená tým, že rozvíjanie kreativity, výtvarnej kreativity je finálnym cieľom predmetu."
Ak učiteľ využije potenciál výtvarných hodín bude mať príležitosť nielen spoznať svojich žiakov, ale pomáhať im aj s inými problémami v škole a s učiteľmi, či neporozumením rôznych úloh.

3.1 Väčšie nároky na učiteľov výtvarného odboru
Výtvarný odbor pôsobí často ako dobrovoľná a málo dôležitá súčasť voľného času detí, ale má výrazné postavenie pri ich osobnostnom rozvoji, rozvíja ich schopnosť čeliť problémom, hľadať riešenia, nevzdávať sa (v umení ako aj v živote sa dá väčšina vecí napraviť, niekedy sa chyby nedajú zmazať, ale môžu sa vždy stať súčasťou „diela"). Učiteľ by mal mať veľmi dobré znalosti maliarskych a výtvarných techník, poznať aj ich význam na osobnostný rozvoj detí, resp. vedieť ako a prečo s nimi pracovať. Nakoľko v prostredí ZUŠ môžu deti učiteľovi tykať a učiteľ má väčší priestor na spoznávania a prácu so žiakmi, dôraz na jeho komunikačné zručnosti by mal byť výraznejší ako doteraz. Podobne by mal vedieť riešiť problémové situácie a dokázať si udržať rešpekt aj napriek priateľskej a otvorenej komunikácii. Chýba dôraz na efektívnu komunikáciu či hlbšie oboznámenie sa s prácou s deťmi s poruchami správania v mimoškolskom prostredí. Deti často chcú poradiť či pomôcť aj s porozumením správania iných učiteľov alebo predmetov, čo kladie výrazné nároky na profesijnú prípravu učiteľa, jeho druhá aprobácia (ak ju má) môže byť veľkou oporou. Bez dostatočného zamerania na didaktické porozumenie výtvarným technikám a neustále zvyšovanie nárokov na komunikačné zručnosti učiteľov sa môže stať, že obrovský potenciál výtvarného odboru v extrakurikulárnych aktivitách detí nebude zhodnotený v plnej šírke a deti stratia jedno z mála prostredí kde v škole nezáleží len na naháňaní bodov a známok bez ohľadu na ich pocity, názory a postoje.

Bibliografické odkazy:
EICHHORN, Christoph. 2014. Manažment triedy. Bratislava: Raabe, 2014. ISBN 978-80-8140-109-1
GAVORA, Peter. 2011. Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma, 2011. ISBN 978-80-89132-91-1
GOLEMAN, Daniel. 1995. Emoční inteligence. Praha: Metafora, 2011. ISBN 978-80.7359-334-6
GORDON, Thomas. 2003. Škola bez poražených. Olomouc: Malvern, 2003. ISBN 978-80-7530-006-5
HERMAN, Marek. 2014. Najděte si svého Marťana. Olomouc: apak, 2014. ISBN 978-80-260-6070-3
HŘIVŇÁKOVÁ, Soňa. 2006. Načo nám je výtvarná výchova. Nitra: Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2006. ISBN 80-8050-660-4
KARLIKOVÁ, Ľubica. 2004. Výtvarná výchova –integrujúci fenomén v rozvíjaní tvorivosti dieťaťa na 1. Stupni základnej školy. Metodická príručka. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2004. ISBN 80-8052-194-8
LINHARD,K. et al. 1976. Umění a děti, Estetická výchova v zahraničí. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1976

PaedDr. Veronika Weberová, PhD.
SZUŠ Prokofievova 5
85101 Bratislava
e- mail: vewe@weronikart.sk

Prihlásenie